Čože som to včera zabudla dať za článok?!

Ahojte. Fuuuu, všetko sa mi kazí. Fakt, všetko ide do hája. Hlavne v súkromnom živote...A naraz, ako vždy všetko spadne naraz. :D Krásny životný domino efekt. :/ No nič. Dnes si samozrejme pozrieť SDL. Včerajšia časť, čo som videla, bola epická. Herecký výkon Uty Kargel ala Evy Saalfeld ma totálne dostal. Keď jej povedala Jessica, že už je tehotná a ona sa potom u Roberta rozplakala. Revala som ako malé dieťa. Aj Larrisin výkon ako Alicie ma dostal a je mi ich hrozne moc ľúto. Proste perfektná časť. Úžasné scény tam boli. Ale už mi dnes odíde Nils a to bude hrôza. :( Ale aspoň to bude so ženou, s ktorou som ho chcela, tak aspoň jedno maličké plus. :D

A teraz, čo som to chcela? Ešte som na to včera aj dni predtým myslela, že na to nemôžem zabudnúť a čo sa stalo?!

........

Tak drahí moji, včera to bolo už 7 rokov, odkedy som založila tento blog. Zažila som tu pusté dni, ale aj dni plné dlhých a plodných debát o našom milovanom Sturm der Liebe. A som za to happy. Pamätám si ako som chcela blog o The Sims 2 a robiť komixy. Už som aj mala spravené zoznámenie s postavami. Ale nie, Sturm der Liebe sa z toho nakoniec vykľulo. :D Moje...Naše Sturm der Liebe. Ani si neviete predstaviť aká som na nás pyšná. Fakt, že sem stále niekto zablúdi, že stále niekto klikne na uverejniť komentár je nádherné. Každý jeden váš krásny komentár mi vždy neskutočne poteší, naozaj. Či už to je podpora, keď mám ťažké obdobie alebo dlhé komentáre, čo komentáre diskusie a rozhovory o dianí a názory, ktoré si vymieňame. Vždy to čítam len s radosťou. Napriek tomu, že na blog momentále nemám vôbec času a nemôžem sa mu ani zďaleka toľko venovať, som rada, že som tu neostala úplne sama. Aj keď mi chýbajú niektoré komentátorky/komentátori, ktorí ani neviem, či sem stále chodia, som šťastná za tých, čo to stále robia. Keď chodím cez deň kuknúť na blog, tak ako malé dieťa čakám, či niekto niečo nenapísal. Keď nie, som smutná, keď áno, skackám od radosti. ;)

Čo viac povedať? Naozaj neviem, len to, že si vážim, že sem stále chodíte, aj keď som aká som. :D Možno vás nudia moje každodenné rozprávky o mojom nudnom nezaujímavom dni a podobne, ale...Mám to tu moc rada, je to taký Sturm der Liebe domov, pomimo pozerania reálneho Sturm der Liebe domova. ;)

Na koniec už len to, že dúfam, že sem neprestanete chodiť, že neprestanete komentovať a že neprestanete pozerať Sturm der Liebe.

Mám vás rada, mám to tu rada. ;)

Všetko najlepšie k tvojim 7. narodeninám, blog. :*